Nikola Sadloňová

Nedávno som úspešne dokončila nezabudnuteľné štúdium Mediálnej komunikácie a žurnalistiky na Masarykovej univerzite v Brne. Vyskúšala som si prácu redaktorky Českej televízie a spoznala nezastaviteľný informačný tok spravodajskej redakcie. Výber môjho študijného zamerania bol kľukatý, ale každá z cestičiek mi rozšírila obzory a dokázala mojej nerozhodnej mysli načrtnúť kudy kam. Študentský život na koleji ma vychoval v punkovom duchu a nedovolil ani náznak stereotypného komfortu, čo doteraz považujem za dar nezávislosti môjho nadšeného rozvíjajúceho sa ducha.

Okrem žurnalistiky som študovala aj odbor Sociálnej práce a politiky v rámci ktorého som si vyskúšala pracovať s rôznymi skupinami, ktoré sa vymykajú konformnému “normálu”. V rámci mojej ročnej stáže v neziskovej organizácii Ratolesť som sa stala súčasťou projektov na zlepšenie životnej situácie sociálne slabších rodín z vylúčených lokalít. Druhú stáž som absolvovala v organizácii Podané ruce, ktorá sa venuje drogovo závislým na princípe harm reduction. Najsilnejšou bola pre mňa najmä práca v teréne, ale tiež sebaskúsenostný tréning v komunite Podcestný mlýn, kde som sa ako sociálny pracovník stala súčasťou komunity a okúsila tak režim “odvykačky” na vlastnej koži. Rok som študovala aj Teórie filmu a audiovizuálnej kultúry, keďže má však (bohužiaľ) deň len 24 hodín a písanie u mňa vždy hralo prím, rozhodla som sa pre štúdium žurnalistiky, kde som mala možnosť rozvíjať sa aj v oblasti dokumentaristiky či televíznej tvorby. Ako dobrovoľníčka medzinárodnej organizácie Amnesty International som sa podieľala na antidiskriminačnom projekte Živá knihovna, ktorého cieľom bolo priblížiť menšiny väčšinovej spoločnosti. Výsledkom spolupráce bola sociálna kampaň a krátke audiovizuálne portréty tzv. “živých kníh”. Pracovala som na produkčnom oddelení mesta Brna ako event manager, kde som sa podieľala na organizácii viacerých festivalov zo sveta hudby, divadla či filmu.

Počas svojho magisterského štúdia som absolvovala stáž na fakulte politológie a žurnalistiky v Ljubljane. Dobrovoľničila som v utečeneckom tábore Vič v čase tzv. utečeneckej krízy, čo následne predurčilo aj výber témy mojej diplomovej práce. Mala som možnosť spoznať nielen Slovinsko, ale prestopovala som aj ostatné krajiny Balkánu a užiť si tak autenticky čarovnú inakosť, ktorá sa skrýva za pomyselnou bránou do sveta Orientu.

Po šiestich rokoch v Brne som sa vrátila späť na Slovensko a dva roky som pracovala ako odborný radca v kancelárii štátneho tajomníka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže však štátna správa predsa len nie je úplným priestorom pre rozlet kreatívnej duše, rozhodla som sa vyskúšať prácu v marketingovej agentúre.Cestu do House of Ukulele vnímam ako výsledok hry osudu, ktorý všetko prepojí vtedy, keď to najmenej čakám.